LuLa 2005 UP

x xxx xxx

Dlhší čas som sa neozvala, ale teraz to budem doháňať ako sa len dá.

18 júla 2002

V lete sa moji rodičia rozhodli že sa vyberieme na dovolenku k moru. Mamka vybrala zájazd do Turecka, lebo tam ešte nebola a chcela vydieť ako to tam vyzerá. Na moju veľkú radosť sa rodičia rozhodli že so sebou zoberieme aj moje sesternice Janku a Svetlanku. Turecko je ďaleko. Viete o tom ? Ja som nevedela, ale teraz už viem, že je to ďaleko a že autom by sa tam išlo veľmi dlho. Tak sme tam cestovali lietadlom. je to celkom fajn - teda keď máte radi kolotoče a keď radi čakáte v čakárňach. Keď sme pristali v Tureckom meste Antalia skoro me odpadli ako tam bolo strašne teplo a pritom tam bola noc. Ubytovali sme sa, vyspali a trocha sa poprechádzali v okoli hotela. Vyzeralo to tam cekolm fajn, hotel bol pekný mal krásny bazén a záhradu. More bolo trochu zelené a strašne tam niekto posolil vodu. Turecké jedlo bolo dosť o ničom, ale naštastie mali v meste mekáča tak sme mali kam chodiť na hranolky.

Všetko sa vyvýjalo ako sa má na dovolenke vyvýjať - kúpali sme sa, prechádzali, jedli, pili, hrali - až do momentu keď som trochu ochorela. Bolelo ma bruško a všetko co som zjedla a vypila som rovno vyzvracala, Takto som sa trápila celý deň a keď už bolo jasné že to nieje len obyčajné bolenie bruška, tak ma zobral tato s mamkou k tureckému doktorovi. Tam som dostala injekcie a infúziu, poležala som si tam pol dňa a bolo mi fajn. Večer na hotelovej izbe začalo bolieť bruško Janku. Tak išiel tatko s Jankou a so Svetlankou opať k doktorovy. Bol večer a tak janka dostala injekcie a ifúziu tak isto ako ja a rovno tam ostali spat. Ráno už bola Janka OK, ale bruško začalo bolieť Svetlanku. Tak sa to celé opať zopakovalo a aj Svetlanka dostala injekcie a infúziu.

Po týchto troch dňoch u lekára sme už boli konečne všetky tri zdravé aj keď sme potom už radšej jedli menej tureckej kuchyne, teda ja skoro vobec. Ešte že sme mali mekáča v meste. Po týchto strastiach sa dovolenkový život vrátil do normálu až prišiel čas na odchod domov. Nebolo to zlé aj keď miestamy divoké, nakoniec nám bolo ľúto že nemožeme zostať dlhšie.

18 júla 2003

Tak toto je moja prvá navšteva Prahy. Vybrali sme sa tu len s mamkou a tatom, aj ked mi mamka vravela, že bola s nami aj simonka, ale ja som ju nikde nevidela - celkom tomu nerozumiem co tým chcela povedať. Prišli sme po úmornom cestovaní autom a ubytovali sme sa v hoteli nedaleko Prahy. Bol to veľmi zaujímavy výlet, navštivili sme rozne pamiatky v centre Prahy, boli sme na vylete loďou až v Prazskej ZOO. Stretli sme aj tatovho kamoša Romana, ktorý býva v Prahe a boli sme s ním v podniku kde dospelý ludia pijú hnedú vodu z veľkých pohárov a potom sa tešia a hulákajú. Veľmi sa mi v Prahe páčilo a už sa teším kedy ju uvidím znovu

1 máj 2004

Sviatok práce, vstup do európskej únie - to všeto sú voloviny to podstatné je tu :

Ty vole sestra.

Október 2004 Praha

Tak sme sa s tatom vybrali do niekdajšieho hlavného mesta Československa. Na počudovanie sme nešli autom ale vlakom, bolo to vobec po prvýkrát čo som cestovala vlakom.

V Prahe nás čakal tatov kamoš Roman. Tato si najprv vybavoval nejaké služobné záležitosti a potom sme sa išli poprechádzať do mesta.

V Prahe mali akurát nejakú akciu a celé staré mesto bolo plné plastových kráv, ktoré boli rozne pomalované.

Ešte sme niečo stihli natlačiť do žalúdka v mekáči a už bol pri nás Roman. Odniesol nás k nim domov, kde som konečne stretla svojho kamoša Alexa. Vyspali sme sa a ráno sme išli všetci na výstavu hračiek a modelov ktorá akurát dnes začínala.